Zvyknete si po ťažkom dni zabehať a vyplaviť tak z tela všetky nepríjemné emócie? Robíte dobre! Rovnako dobre je, keď sa z času na čas oddáte pokojnému meditovaniu. Čo tak to však skĺbiť? Odborníci odhalili, že tú najlepšiu injekciu dobrej nálady vám poskytne meditácia v kombinácii s behom
Najnovšie štúdie, liečebného programu určeného pacientom s depresiou prinášajú nové objavy. Tie poukazujú na fakt, že najlepší vplyv na vaše mentálne zdravie má, ak je meditácia praktizovaná priamo pred behom.
Čo je to depresia a ako vzniká?
Bohužiaľ mnoho ľudí z vlastnej skúsenosti vie, čo depresia znamená. Vo všeobecnosti sa popisuje ako neschopnosť odpútať sa od skľúčených, zúfalých či nešťastných spomienok minulosti. Odborníci predpokladajú, že tento myšlienkový vzorec, známy u psychológov ako ruminácia, môžu mať na starosti najmä dve oblasti mozgu: prefrontálna mozgová kôra, časť mozgu, ktorá kontroluje pozornosť a sústredenie, a hipokampus, ktorý je kritický pre učenie a pamäť. Potvrdzuje to aj fakt, že v niektorých prípadoch, práve u pacientov s diagnostikovanou ťažkou depresiou, bol hipokampus, v porovnaní so zdravými ľuďmi menší.
Prečo práve meditácia
Meditácia je odporúčaným liekom na depresiu najmä vďaka svojej schopnosti pôsobiť na určité časti mozgu a pozitívnym spôsobom tak ovplyvňovať naše pocity.
Vďaka mozgovému snímkovaniu vieme, že ľudia ktorí dlhodobo meditujú sa od nemeditujúcich líšia. Ich snímky dosahujú iné vzory komunikácie medzi mozgovými bunkami v prefrontálnej mozgovej kôre. Tieto rozdiely sa považujú za znak toho, že meditujúci získavajú schopnosť lepšie sa sústrediť a koncentrovať.
Účinky behu na liečbu depresie
Pokiaľ ide o beh, jeho pozitívny vplyv na ľudské zdravie je v súčasnosti už takmer nesporný. Potvrdzujú to aj štúdie vykonávané na zvieratách, u ktorých aeróbne cvičenia výrazne zvýšili tvorbu nových mozgových buniek v hipokampuse.
Jednotlivé zistenia o účinkoch cvičenia a meditácie zaujali vedcov na Rutgers University (USA) do takej miery, že sa sami začali zaujímať o možnosti prepojenia týchto dvoch preukázateľne pozitívnych techník. Rozhodli sa vytvoriť experiment, pre ktorý vybrali 52 mužov a žien, z ktorých 22 malo diagnostikovanú depresiu.
Ochorenie u vybraných účastníkov si najskôr potvrdili vlastnými vyšetreniami a v zapätí začali testovať ich schopnosti sústrediť sa. Experiment fungoval na princípe senzorov, ktoré sledovali elektrické signály v mozgoch účastníkov.
Overené experimentom
Ukázalo sa, že dobrovoľníci s depresiou vykazujú také vzory v prefrontálnej mozgovej kôre, ktoré sú spájané s chabou koncentráciou a sústredením. Následne sa účastníci experimentu naučili základy meditácie.
Po tom, čo dobrovoľníci meditovali 20 minút, sa postavili a absolvovali 10 minút meditácie počas chôdze, kedy venovali zvýšenú pozornosť každému kroku. Potom sa premiestnili na bežecké pásy či stacionárne bicykle, a v miernom tempe behali ďalších 30 minút.
Tieto precízne naplánované sústredenia sa opakovali dvakrát do týždňa, po dobu 8 týždňov. Po skončení, vedci účastníkov opäť otestovali, pričom sa sústredili na ich náladu a schopnosti koncentrácie. Došlo k výrazným zmenám. Až 40% z dobrovoľníkov s depresiou potvrdilo ústup symptómov, akými je neustále opakovanie nepríjemných spomienok. Členovia zdravej, kontrolnej skupiny zase hlásili nárast pocitov šťastia oproti počiatočným emóciám.
Rozdiely bolo vidieť aj na opakovanom teste ich schopností sústrediť sa, rovnako tak bola rozdielna aj ich mozgová aktivita. Skupina diagnostikovaná s depresiou teraz vykazovala podobnú aktivitu mozgových buniek v prefrontálnej mozgovej kôre, ako zdravá skupina. Mohli sa lepšie sústrediť a udržať pozornosť, čo sa považuje za kľúčové na zníženie ruminácie.
Aké boli výsledky?
Takýto výrazný dopad bol prekvapením aj pre samotných výskumníkov.
Iba po 8 týždňoch bol viditeľný synergický efekt meditácie a cvičenia na mozog dobrovoľníkov.
Z vedeckého pohľadu je teda pravdepodobné, že cvičenie zvyšovalo počet nových mozgových buniek v hipokampuse, meditácia umožňovala udržať tieto neuróny nažive a funkčné. Meditácia tiež pomáhala ľahšie zvládnuť následné cvičenie, keďže meditačné vnímanie svojho dychu a tela priamo zvyšovalo potešenie dobrovoľníkov z behu.
Neváhajte, beh je rozhodne zdravý
Samozrejme, ide o menšiu štúdiu, kde vedci nesledovali účastníkov experimentu dlhodobo. Nemožno tak zaručiť, že nálada u účastníkov opäť neklesla. Taktiež sa zatiaľ nevie, aký dopad má situácia, v ktorej najskôr beháte a až potom meditujete. Ani to, aké výsledky dosiahnete, ak jeden deň beháte a druhý meditujete. Na tieto a iné otázky si však plánujú posvietiť už v nadchádzajúcom výskume. Nemusíme teda zúfať, odpovede na ne sa možno už čoskoro dozvieme aj my.
Dovtedy však neotáľajte a vyberte sa vyčistiť si hlavu niekde do prírody. Výsledky sú zaručené.